Klasický liberalismus: Porovnání verzí
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Řádek 1:
{{Přeložit/dne|20121216}}
[['''Klasický liberalizmus''']] môžeme ho nazývať prvou liberálnou tradíciou. V priebehu 19.storočia dochádza vo Veľkej Británii k jeho najväčšiemu rozvoju. Najdôležitejším znakom je viera v negatívnu slobodu, ktorá znamená, že jedinec je natoľko slobodný, nakoľko ostatní nezasahujú do jeho života. Klasický liberalizmus hovorí o potrebe minimálneho štátu, kde úloha štátu je ochraňovať jedincov pred ostatnými jedincami. Všetky ostatné funkcie by boli v každého vlastných rukách. Klasický liberalizmus charakterizuje citát Johna Locka „Sloboda tvojej päste končí na špičke môjho nosu.“
'''Prirodzené práva'''
Klasický liberalizmus kladie dôraz na prirodzené práva. Tým, že sa človek narodí má určité práva, ktoré mu nemôže nikto zobrať. To znamená, že každý jedinec má nezrušiteľné práva bez ohľadu na to, akej je pleti, aké náboženstvo vyznáva, do akého etnika patrí
Utilitarizmus▼
▲'''Utilitarizmus'''
(z latinského utile, utilis, užitočný)
Je filozofický a etický smer, kde jeho hlavným cieľom je hľadanie blaha, úžitku, prospechu a na strane druhej sa snaží obmedziť utrpenie. Idey utilitaristov mali na liberalizmus silný vplyv a to najmä na morálku. Zakladateľom utilitarizmu bol britský filozof a právny teoretik Jeremy Bentham. Vychádza z predstavy, že človek je motivovaný pri svojom jednaní len svojím osobným prospechom. Veľmi útočil na teóriu prirodzených práv, čím sa stal v spoločnosti neobľúbeným.
▲Ekonomický liberalizmus
'''Ekonomický liberalizmus'''
Ekonomický liberalizmus, liberálna ekonomická teória alebo tržný liberalizmus je skupina ekonomických teórií, ktoré majú pôvod v osvietenstve. Za zakladateľa týchto ekonomických teórií sa považuje Adam Smith. Všetky tieto smery sa snažia posunúť hospodárstvo ku kapitalizmu a voľnému obchodu. Ekonomický liberalizmus zastáva myšlienku, že vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami i medzi predávajúcimi a kupujúcimi sú dobrovoľné a zmluvné. Tento slobodný trh podporuje prosperitu a blahobyt. Čo sa týka voľného obchodu, štát by nemal zasahovať formou ciel ukladaných na dovezený tovar voči ostatným krajinám. Obchod si sám určí najvhodnejšie podmienky
'''Sociálny darwinizmus'''
Je to teória, ktorá sa snaží aplikovať Darwinove úvahy o prírodnom výbere a „prežití najschopnejších“ na ľudskú spoločnosť. Nielen v prírode, ale aj v spoločnosti ľudia bojujú o prežitie. Jedinci, ktorí sú viac adaptovaní víťazia a tí menej majú byť ponechaní vlastnému osudu. Inými slovami schopní a usilovní ľudia sa budú mať dobre, zatiaľ čo neschopní a leniví nie. Sociálny darwinizmus kritizuje ideu sociálnej starostlivosti. Ľudia sú vedení k tomu, aby stáli na vlastných nohách a pre spoločnosť sa stávajú produktívnymi členmi.
| |||