Roku 1771 vypísala umelecká spoločnosť (Society of the Art) v Londýne - v snahe podporiť upadajúcu umeleckú úroveň grafiky- súťaž o najlepší drevorez. Cenu získal mladý anglický rytec Thomas Bewick, ktorý mediryteckými rydlami spracovával vyhladenú doštičku odrezanú priečne z kmeňa. Objavil tak techniku ktorá umožnila precíznejšie pracovať v dreve. Preto sa rýchlo rozšírila a na dlhú dobu si získala dominujúce postavenie v knižnej grafike. Nové technické možnosti si osvojili predovšetkým špecializovaní reprodukční rytci (xylografovia) a dosiahli v nej takú dokonalosť, že mnohí veľkí maliari- ilustrátori im predkresľovali priamo na doštičky kresbu a realizáciu drevorytu nechali na nich. Drevoryt je technikou tlače z výšky, i keď sa používajú rydlá na medirytinu. Drevoryt sa tlačil aj na čierny papier bielou farbou. V 19.stor. pracovali touto technikou významní francuzski umelci, ako napr. Honore Daumier, Gustave Dore (je autorom ilustrácii k Danteho božskej komédii, k Biblii a k Donovi Quijotovi. Okolo r. 1900 drevoryt začali nahrádzať progresivnejšími technikami. Dnes sa drevoryt uplatňuje hlavne v tvorbe volných grafických listov a len zriedka ako ilustrácie v knihách.
Príprava dreveného štočku
Jemnej drevoryteckej práci najlepšie vyhovuje tvrdé a husté drevo (krušpán, buksus, hruška) Kmeň stromu spílime v zime keď obsahuje najmenej vody a necháme vysušiť(1-2 roky) Na menšie formáty drevorytu postačí doštička z priečne zrezaného kmeňa a pre väčšie formáty doštičky zliepame.
Na drevoryt používame rydlá rôznych tvarov od nožového cez špicaté až po čiarkovacie.
