Wikipedista:Mydlinka/kosmickesmeti: Porovnání verzí

Chandra je trojosovo stabilizovaná družica [[valec (geometria)|valcovitého]] tvaru s celkovou dĺžkou 14 metrov. Prístrojový úsek s celkovou dĺžkou 11,80 m má tvar nízkeho osembokého [[hranol]]u. Je vybavená párom [[slnečný panel|slnečných panelov]] s rozpätím 19,51 m. Tie dodávajú 2.35 kW [[elektrická energia|elektrickej energie]] a dobíja 3 [[akumulátor]]ové batérie s kapacitou 3×40 Ah. Obsetvatórium je tiež vybavené systémom orientačných [[raketa|rakiet]]. Na palube observatória sú tieto prístroje:

* rentgenový [[ďalekohľad]] o priemerom 1,2 m a ohniskovou vzdialenosťou 10.05 m. Je tvorený 4 súbormi [[parabola|parabolických]] [[zrkadlo|zrkadiel]] a 4 súbormi [[hyperbola|hyperbolických]] zrkadiel s dĺžkou 0,85 m, zorným poľom priemeru 1.0° a s rozlišením 0.5". Zrkadlá sú zostavené okolo spoločnej optickej osi. Ich povrch je pokrytý vysoko odrazivým [[irídium|irídiom]]. Dopadajúce röntgenové žiarenie sa najprv odrazí od vnútorných plôch parabolidov, potom od vnútorných plôch hyperbolidov a napokon dopadá na [[kamera|kameru]] s vysokým rozlíšením.

K zrkadlám sú pripojené tieto prístroje:

 

== Historie projektu ==

Rentgenové observatórium Chandra bolo pôvodne vyvíjané pod názvom '''AXAF''' - '''Advanced X-ray Astrophysics Facility'''. Jeho vyslanie na obežnú dráhu plánovala NASA už od roku [[1976]]. Schválenie projektu však neustále odďaľovali finančné problémy a neskôr aj [[havária raketoplánu Challenger]]. Americký Kongres ho napokon schválil v roku 1988. Pôvodne mala obsahovať ďalekohľad s vysokým stupňom rozlíšenia, ale prehodnotenie projektu v rokoch [[1992]] a [[1993]] zredukovalo prístrojové vybavenie. Zmenšená bola aj zberná plocha zrkadiel a namiesto [[zlato|zlatých]] zrkadiel, ako bol pôvodný plán, sa použilo irídium. Pôvodný termín štartu mal byť v roku [[1997]], no neustále komplikácie spojené so stavbou ďalekohľadu a testovaním [[umelá družica|družice]] viedli k neustálym odkladom. V roku [[1998]] bol ešte nedokončený ďalekohľad pomenovaný Chandra na počesť významného amerického astrofyzika indického pôvodu Subrahmanyana Chandrasekhara. Bolo tiež rozhodnuté poslať observatórium na veľmi vysokú excentrickú dráhu, aby sa 85% celého letu pohybovala nad rušivými [[Van Allenove radiačné pásy|radiačnými pásmi]].

 

== Start ==

{{hlavní článek|STS-93}}

Po dvou odkladech startu se Chandra vydala do vesmíru v [[Družicový stupeň raketoplánu|nákladovém prostoru]] [[Space Shuttle|raketoplánu]] Columbia [[23. červenec|23. července]] [[1999]]. Start probíhal za dramatických okolností. Již pět sekund po startu došlo na palubě Columbie ke [[zkrat]]u v jedné z elektrických baterií. Mnohem větším problémem však bylo poškození části jednoho z motorů SSME. Kvůli poškození unikalo z motoru palivo. Hrozilo, že posádka bude muset raketoplán nouzově opustit na [[padák|padácích]], čímž by NASA přišla o raketoplán a zároveň o drahou observatoř. Columbia se nakonec dostala na oběžnou dráhu, ovšem o 10 km níže, než byl původní plán. To však misi neohrozilo.

 

Columbia potom úspešne pristála [[28. júl]]a na [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírnom stredisku]].