Wikipedista:Mydlinka/kosmickesmeti: Porovnání verzí
Smazaný obsah Přidaný obsah
změna a příprava na další projekt, tentokrát bez aspirace na DČ, ale podstatné rozšíření ano |
příprava na překlad z sk wiki |
||
Řádek 1:
[[Soubor:Saggitarius objekty.JPG|thumb|Poloha jádra naší galaxie v souhvězdí Střelce]]
[[Soubor:Sagittarius A.jpg|thumb|Rentgenový snímek z observatoře Chandra, zobrazující jádro naší galaxie v nepravých barvách. Sagittarius A* se nachází v nejjasnější části snímku. Velké červené oblasti v pravém horním a levém dolním roku jsou laloky horkého plynu s teplotou několik milionů °C, které jsou symetricky rozložené ve vzdálenosti několika desítek světelných let po obou stranách černé díry. Tyto laloky jsou důkazem jedné, nebo více explozí na [[horizont událostí|horizontu]] černé díry, ke kterým došlo v průběhu posledních 10 000 let. Na snímku bylo nalezeno více než 2000 dalších rentgenových zdrojů.]]
'''Galaktické jádro''' je označení centra rotace naší [[galaxie]], které leží ve směru [[souhvězdí Střelce]], kde Mléčná dráha ve viditelném světle září nejjasněji a obsahuje nejvíce hvězd. Jádro galaxie je od Země vzdálené 24 800 světelných let. V jádřu naší galaxie se nachází [[supermasivní černá díra]], která vykazuje jiné zajímavé astrofyzikální fenomény.
Veľkosť oblasti považovanej za jadro nie je v rôznych publikáciách jednotná. V najužšom zmysle sa za jadro považuje oblasť s priemerom zhruba 5 až 10 svetelných rokov, v širšom zmysle guľová oblasť s polomerom až 500 svetelných rokov. V najširšom zmysle ide o celú stredovú vydutinu.
Hustota objektov smerom k stredu Galaxie postupne rastie. V pomerne malom priestore galaktického jadra je nakopených množstvo [[hviezda|hviezd]], [[hviezdokopa|hviezdokôp]], [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]], [[tmavá hmota|nežiarivej hmoty]], [[rádiové žiarenie|rádiových]], [[röntgenové žiarenie|röntgenových]], [[infračervené žiarenie|infračervených]] zdrojov a pravdepodobne obrovská čierna diera. [[Slnečná sústava]] je od jadra Galaxie vzdialená asi 30 000 [[svetelný rok|svetelných rokov]].
== Poloha jadra ==
Galaxia (nazývaná aj Mliečna cesta), v ktorej sa nachádza [[Slnečná sústava]] má tvar viacramennej špirály a pri pohľade zboku je v strede vydutá. Keďže Slnečná sústava sa nachádza blízko roviny špirály (disku), na našu Galaxiu sa dívame takmer presne zboku. Tomu zodpovedá aj hrúbka pásu Mliečnej cesty, ktorý sa premieta na [[obloha|oblohu]]. Najhrubšia a zároveň najjasnejšia je Mliečna cesta v [[súhvezdie Strelec|súhvezdí Strelec]], čiže sa predpokladalo, že tam niekde musí byť jadro Galaxie. Jeho presná poloha však nebola dlho známa, pretože práve v tom smere ležia husté mračná [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]] a tie všetko svetlo prichádzajúce od jadra zoslabujú asi o 30 [[magnitúda|magnitúd]]. Cez tieto mračná k nám teda prejde len jedna bilióntina [[emisia|emitovaného]] [[svetlo|svetla]]. Vzhľadom na to, že [[galaktické súradnice]] sa odvodzujú od jadra Galaxie bol teda až do roku [[1959]] ako nulový bod pre túto súradnicovú sústavu stanovený priesečník [[galaltický rovník|galaktického rovníka]] a [[ekliptika|ekliptiky]]. Keď sa však zistilo, že galaktický stred leží asi 5° pod ekliptikou, bol nulový bod premiestnený tam, na súradnice [[rektascenzia]] = 17h 42,4´, [[deklinácia]] = -28° 55´. Tým sa, samozrejme, posunula aj súradnicová sústava. Pri [[galaktická šírka|galaktickej šírke]] nijaká zmena nenastala, ale [[galaktická dĺžka]] sa zmenila a od roku 1959 sa označuje ako bII (predtým bI).
== Galaktické súradnice==
Súradnicový systém založený na rovine galaxie, stredom je poloha Slnka a nulové body galaktickej dĺžky a galaktickej šírky smerujú priamo na galaktický stred. Na označenie galaktických súradníc sú použité l (galaktická dĺžka) a b (galaktická šírka).
Nulový bod galaktickej šírky a dĺžky je RA = 17h45m37s, Dec = -28°56'10" a galaktický severný pól je RA = 12h51m26s, Dec = +27°07'42" (platí pre epochu 2000).<ref>http://www.astro.pef.zcu.cz/mlhoviny_hvezdokupy_galaxie/galaxie/nase/plannebs.html</ref>
== Stred jadra ==
V strede jadra sa pravdepodobne nachádza supermasívna čierna diera. Táto gigantická [[čierna diera]] nachádzajúca sa presne v ťažisku Galaxie dostala označenie [[Sagittarius A*]]. Hmotnosť tejto čiernej diery je neuveriteľná – 2,5 (niekde sa uvádza až 3) milióny hmotností [[Slnko|Slnka]]. Takéto supermasívne čierne diery, ktorých existencia sa predpokladá aj v jadrách iných veľkých galaxií, nevznikajú z hviezd, ale [[gravitačná kontrakcia|gravitačnou kontrakciou]] [[plyn]]u v strede rodiacich sa galaxií. Okolo tejto čiernej diery obieha Slnko a všetky ostatné hviezdy Galaxie rýchlosťou asi 250 km/s. Slnko teda obieha teleso, ktoré je 2,5 miliónkrát hmotnejšie ako ono. Pre porovnanie: [[Zem]] obieha Slnko, ktoré je od nej ťažšie 330 000-krát; [[Mesiac]] obieha Zem, ktorá je od neho len 80-krát ťažšia. Sagittarius A* je zároveň najjasnejší rádiový zdroj v okolí stredu Galaxie. Je tiež röntgenovým a [[gama žiarenie|gama]] premenným zdrojom. Toto žiarenie vysiela plyn a prach padajúci do čiernej diery.
Čiernu dieru Sagittarius A* obklopuje kopa modrých hviezd s označením ''IRS 16''. Je vzdialená od stredu asi 0,1 svetelného roka. Vo vzdialenosti asi 10 svetelných rokov od stredu je ďalší rádiový zdroj s označením ''Sagittarius A West'' (západný). Je to disk horúceho ionizovaného plynu v ktorého strede je hviezdokopa obsahujúca asi 2,5 milióna hviezd.
== Okolie jadra ==
Okolo jadra Galaxie sa vo vzdialenosti zhruba 20 svetelných rokov nachádza zásobník chladnejšieho plynu. Asi 30 svetelných rokov od jadra je tretí rádiový zdroj, ''Sagittarius A East'' (východný). Táto bublina horúceho plynu je pozostatkom po [[supernova|supernove]]. Vo väčšej vzdialenosti (asi 100 svetelných rokov od jadra) leží útvar nazývaný ''Oblúk'', ktorý tvoria úzke skrútené vlákna plynu. Tieto vlákna sú dlhé až 150 svetelných rokov, ale široké iba pol svetelného roka. Jeho zakrivenie spôsobujú silné [[magnetické pole|magnetické polia]] v blízkosti stredu. Oblúk bol objavený v roku [[1984]]. Približne v rovnakej vzdialenosti sa nachádza ''Myš'' – hviezda s chvostom. Je to pravdepodobne [[neutrónová hviezda]] s veľkým priestorovým pohybom. O ďalších 200 svetelných rokov ďalej je ''Rádiový výbežok'' – zmagnetizovaný plyn v tvare komína. Jeho súčasťou je aj Oblúk. Vo vzdialenosti 340 svetelných rokov od stredu sa nachádza ďalšia čierna diera s výbežkom nazývaná Veľký anihilátor. 400 svetelných rokov od jadra sa nachádza obrí molekulový mrak ''Sagittarius B''. Jeho hmotnosť je 2 miliónov hmotností Slnka a hustota 10 000 až 100 000 molekúl [[vodík]]a na kubický [[centimeter]]. Okrem molekúl vodíka v ňom astronómovia objavili veľký počet zložitých medzihviezdnych molekúl, napríklad [[etylalkohol]]. V masívnom mraku Sagittarius B sa nachádza 5 oblastí intenzívneho zrodu hviezd porovnateľných s [[M42|Veľkou hmlovinou v Orióne]], alebo aj väčších. Toto všetko obklopuje vo vzdialenosti asi 500 svetelných rokov ''Molekulárny prstenec'', čo je prstenec molekulárnych mrakov. Tento prstenec sa rozpína rýchlosťou asi 150 km/s. Do pohybu sa dal po explózii asi pred miliónom rokov.
== Reference ==
<references />
{{Překlad|sk|Jadro Galaxie}}
[[Kategorie:Galaxie]]
[[de:Galaktisches Zentrum]]
[[en:Galactic Center]]
[[fa:مرکز کهکشانی]]
[[fr:Centre galactique]]
[[ko:은하핵]]
[[it:Centro della Via Lattea]]
[[lt:Galaktikos centras]]
[[ja:銀河核]]
[[ru:Галактический центр]]
[[sk:Jadro Galaxie]]
[[zh:銀心]]
| |||