|
Spekulace o tom, že si Češi Hodžu a další vůči českým požadavkům příliš vstřícné slovenské představitele „koupili“, trvají dodnes.{{Doplňte zdroj}}
== Znění deklarace ==
{| style="margin: 1em 2em 0 2em;"
| colspan=2 |
----
<big>'''Martinská deklarácia'''</big>'''
Zastupitelia všetkých slovenských politických strán, shromaždení dňa 30. oktobra 1918 v Turčianskom Sv. Martine a organizovaní v Národnú Radu slovenskej vetvy jednotného československého národa, trvajú na zásade samourčovacieho práva národov prijatej celým svetom. Národná Rada vyhlasuje, že v mene česko-slovenského národa bývajúceho v hranicicach Uhorska, je jedine ona oprávnená hovoriť a konat.
Nie je na to oprávnená uhorská vláda, ktorá za celé desatročia nepoznala vážnejšej úlohy, jako potlačovat všetko, čo je slovenské, nepostavila a nedovolila nášmu národu ani jedinej školy, nedovolila, aby sa slovenskí ľudia dostali do verejnej správy a úradov, náš ľud majetkove ničila a vykoristovala svojou stredovekou feudálnou sústavou a politikou.
Nie sú oprávnené na to, aby v meně slovenského ľudu hovorily, ani tie tak zvané zastupiteľské sbory, ktoré sú sostavené na základe úzkeho volebného práva nedopúštajúceho prejavit vôľu národa, a ozostáuajúce z ľudí, ktorí vzdor nariadeniu zákona nedopustili na výboroch čisto slovenských stolíc ani len slovenského slova.
Nie sú na to oprávnené ani také ľudové shromaždenia, ktoré vynášajú uzavretie pod tlakom cudzieho násilia.
V mene slovenského národa na Slovensku oprávnená je leda hovoriť jedine Slovenská Národná Rada.
Národná Rada česko-slovenského národa v Uhorsku obydleného osvedčuje:
# Slovenský národ je čiastka i rečove i kultúrno-historicky jednotného česko-slovenského národa. Na všetkých kultúrnych bojoch, ktoré viedol český národ a ktoré ho urobili známym na celom svete, mala účasť i slovenská vetva.
# Pre tento česko-slovenský národ žiadame i my neobmedzené samourčovacie právo na základe úplnej neodvislosti. Na základe tejto zásady prejavujeme svoj súhlas s tým novo utvoreným medzinárodným právnym položením, ktoré dňa 18. oktobra 1918 formuloval predseda Wilson a ktoré dňa 27. oktobra 1918 uznal rakúsko-uhorský minister zahraničia.
# Žiadame okamžité uzavretie pokoja a síce na všeľudských kresťanských zásadách, aby pokoj bol taký, že by medzinárodno-právnymi zárukami znemožňoval ďalšiu vojnu a ďalšie zbrojenie.
Sme presvedčení, že náš snaživý a nadaný slovenský národ, ktorý vzdor neslýchanému útisku dospel na taký stupeň národnej kultúry, nebude vylúčený z požehnania pokoja a zo spolku národov, ale i jemu bude popriate, aby sa dľa svojho rázu mohol vyviňovat a dľa svojich sít prispel ku všeobecnému pokroku človečenstva.
:Zo zasadnutia Slovenskej Národnej Rady<br />
:V Turčianskom Sv. Martine, 30. októbra 1918.
|-
| width=40% |
:[[Karol Medvecký|Karol A. Medvecký]], v.r.,<br />
:Tajomník Slovenskej Národnej Rady.
| width=40% |
[[Matúš Dula]], v.r.,<br />
Predseda Slovenskej Národnej Rady
|-
| colspan=2 |
----
|}
== Reference ==
== Externí odkazy ==
* {{Wikizdroje|dílo=sk:Martinská deklarácia}}
* [http://www.just.wz.cz/view.php?cisloclanku=2006061101 Československý politický systém I.], PhDr. [[Petr Just]], IPS FSV UK, 11.6.2006 na stránkách [http://www.just.wz.cz just.wz.cz]
| 